Šesť rád ako stimulovať neuróny

SUBNET_Final_2.jpg

Neurón je nervová bunka, základná funkčná a histologická jednotka nervového tkaniva. Neuróny sú schopné prijímať, viesť, spracovávať a odpovedať na špeciálne signály. Komunikujú spolu pomocou špecializovaných štruktúr tzv. synáps a vznikajú počas celého života.Dokonca je možné ovplyvniť rýchlosť pribúdania nových neurónov.


Niekoľko rád ako stimulovať neuróny

1.Precvičujte si mozog
Tvrdenie, ktoré ľudia radi a často používajú, že už sú dosť starí na to, aby sa niečo nové naučili je mylné, pretože vďaka pružnosti mozgu sme schopní učiť sa počas celého nášho života. Toto tvrdenie často používajú, lebo je to skôr pre nich pohodlné a jednoduchšie namiesto toho, aby si trošku potrápili mozgové bunky. Ak sa budete celý život učiť spomalíte si tým zoslabovanie činnosti mozgu a oddialite vznik neurodegeneratívnych chorôb.

Využívajte každé príležitosti, aby ste zamestnali svoju pamäť a získavali nové zručnosti, pretože tie ktoré nevyužívate sa postupne stratia.Riešte krížovky,hlavolamy, čítajte knihy,skúste si zapamätať oblečenie vašich kolegov, naučte sa nový cudzí jazyk atď. Je to ako keď dbáte o svoje telo, cvičením získavate nádhernú postavu a naopak ak prestanete cvičiť všetká predchádzajúca námaha sa vytratí a vaše telo začne ochabovať. A presne tak to funguje aj s mozgom. 


2. Dobre sa vyspite
Každý z vás určite pozná ako sa cíti na druhý deň po prebdenej noci resp.,ak ste spali iba pár hodín. Cítite sa slabí, unavení ,váš potenciál výrazne klesá. A práve preto je spánok jednou z najdôležitejších činností pre organizmus a najmä pre váš mozog. Počas spánku sa regenerujú jednotlivé systémy organizmu a je dôležitý hlavne pre nervový systém a pre našu duševnú činnosť.

Deti do 18. mesiacov by mali spať priemerne 14 hod., dospelý človek 7,5 hod., starší človek nad 75 rokov zvyčajne 6-8 hodín. Ľudia, ktorí dostatočne nespia, trpia poruchami nálady, klesá ich sústredenosť, zhoršuje sa ich reakčný čas.( 31% ľudí, ktorí majú nedostatočný spánok mávajú úrazy na pracovisku, oproti 19% dobrých spáčov) A samozrejme nedostatok spánku potom ovplyvňuje aj ich výkonnosť na pracovisku. A keďže väčšina z vás chce podať v práci ten najlepší výkon, tak nezabúdajte a doprajte si kvalitný spánok, oddychujte.

3.Veďte aktívny spoločenský život
Prostredie v ktorom žijete a kde trávite svoj čas má pre udržiavanie mozgových funkcií podstatný význam. Trávenie voľného času v kruhu rodiny a v spoločnosti vám môže priniesť veľa príležitosti učiť sa novým veciam, konverzovať, vnímať lepšie veci okolo seba, budovať nové priateľstvá. A takýto uspokojivý rodinný, citový, spoločenský život prispieva k vašej pohode, ktorá je dôležitá pre správne fungovanie mozgu.

4.Urobte si radosť, odmeňte sa
Motivácia je hnacou silou v učení a v dosahovaní duševného uspokojenia. Každá nová skúsenosť vytvára v mozgu dočasnú informáciu a záleží len na vás, či sa v ňom uchytí a zakorení. Odmeňujte sa, za každý váš osobný úspech, či už ste sa naučili nový jazyk, alebo ste sa začali venovať aktívne športu, úspešne ste zdolali skúšku atď.

5.Naučte sa ovládať svoje emócie
Emócie ako sú strach a úzkosť oslabujú váš úsudok a schopnosť rozmýšľať. Taktiež stres a depresia majú negatívny vplyv na učenie sa a pamäť, narúšajú aktivitu neurónov a pružnosť mozgu. Preto sa pokúste eliminovať a ovládať svoje emócie a výsledok bude určite prekvapujúci.

6. Hýbte sa a uprednostňujte zdravú stravu
Vhodná a pestrá strava dokáže zlepšiť výkonnosť vášho mozgu a prispieť k spomaleniu úbytku kognitívnych schopností. Mozog má totiž svoje požiadavky na výživu, ktoré treba uspokojiť, aby sa zachovala jeho štruktúra a zabezpečilo sa mu optimálne fungovanie. Medzi potraviny, ktoré sú veľmi prospešné pre mozog patria: čučoriedky, avokádo, jablká, figy, banány, ryby, oriešky a semená, sója, špargľa, ovos. Vyhýbajte sa nasýteným tukom ako sú maslo, smotana, syry,bielemu cukru, soli a nadmernému pitiu alkoholu.

Pravidelná fyzická aktivita v každom veku má blahodarný účinok nielen na vaše telo, aj na činnosť mozgu. Fyzická aktivita podporuje obnovovanie mozgových neurónov a ich spojení, ktoré sú dôležité pre dobré fungovanie pamäti. Taktiež sa vylučujú endorfíny, ktoré vyvolávajú pocity šťastia, radosti, dokážu zahnať stres a dočasne úzkosť. Venujte sa akémukoľvek športu, či už je to cyklistika, beh, tanec, plávanie, turistika, alebo aj pravidelné prechádzky v prírode.

Autor: Nataša Hirjaková

Naučte sa predchádzať stresu

stres1.jpg

Ovplyvňuje váš život stres? V tomto článku sa dozviete ako vás ovplyvňuje a ako mu účinne predchádzať. Stres je stav psychickej záťaže, ktorá vzniká pôsobením rušivého faktora na ľudský organizmus.

Poznáme dva druhy stresu:
1. distres (negatívne pôsobiaci) - dlhotrvajúci, nadmerný, neuvoľnený, škodlivé účinky
2. eustres (pozitívne pôsobiaci) - pozitívny, motivačný, vyvoláva pocit naliehavosti a čulosti

Pre pozitívny vplyv eustresu je veľmi dôležité, aby bol ľudský organizmus dostatočne oddýchnutý, človek mal pocit kontroly nad okolnosťami stresovej situácie a samostný stresor mal relatívne krátke trvanie. Ak tieto podmienky nie sú dodržané, môže aj pozitívna udalosť na naše telo pôsobiť negatívne.

Či už prežívame eustres alebo distres, naše telo reaguje tým istým mechanizmom, ktoré sa označuje ako GAS (general adaption syndrom). GAS má niekoľko fáz:

1. Poplachová fáza - organizmus mobilizuje obranné možnosti a pripravuje sa na „boj alebo útek“ Telo vylučuje viac kortizolu, ktorý je dočasný zdroj energie. Posilňuje tvorbu adrenalínu a noradrenalínu, na niekoľko hodín je teda veľmi prospešný. Dlhšie pôsobenie zvýšenej hladiny je však škodlivé. Stúpa adrenalín, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov sa posúva do svalov.

2. Fáza adaptácie - organizmus bojuje so stresorom a snaží sa naň adaptovať alebo ho zdolať. Ak táto fáza trvá dlho, stav sa zhoršuje a objavujú sa choroby zo stresu ako sú žalúdočné vredy, srdcovo-cievne ochorenia a dochádza k poškodeniu imunitného systému.

3. Fáza vyčerpania - organizmus podlieha stresu, čo môže viesť k apatii, depresii, rezignácii a niekedy dokonca k smrti.

Vedeli ste, že 30 až 90 min. stresovej situácie zvyšuje hladinu stresových hormónov až na dobu 3 dni, u niektorých ľudí až na 7-10 dní?

Aké sú príčiny stresu?
Vonkajšie stresory môže zapríčiniť: 

  • fyzické prostredie - hluk, prudké svetlo, horúčava, uzavretý priestor
  • sociálna interakcia - hrubosť, povýšenosť, agresivita druhých
  • organizačné stresory - pravidlá, predpisy, zákazy, obmedzenia, termíny
  • významné životné udalosti - smrť príbuzného, strata zamestnania, povýšenie v zamestnaní, narodenie dieťaťa
  • každodenné ťažkosti - dochádzanie do zamestnania, pokazené veci

Medzi vnútorné stresory patrí:

  • súčasti životného štýlu - kofeín, nedostatok spánku, nabitý program
  • postoj k sebe, životu a prostrediu - pesimistické myslenie ,sebakritika, nerealistické očakávania, branie vecí osobne, zveličovanie

Ako sme už spomenuli, stres vplýva na náš imunitný systém. Pokiaľ prežívate krátkodobý stres, zvyšuje sa aktivita imunitného systému. Naopak pri chronickom, dlhodobom strese sa imunitný systém oslabuje (tlmí sa aktivita lymfocytov).

Aké sú fyzické prejavy stresu?

  • situačná hypertenzia, búšenie srdca
  • pichanie pod pravým rebrovým oblúkom
  • kŕče svalstva, bolesť dolných končatín, svalové napätie v oblasti krku a dolnej časti chrbta spojené s bolesťou
  • časté močenie
  • hnačka a zvierajúca bolesť brucha
  • vyrážky na tvári
  • pokles sexuálnej túžby, impotencia, frigidita, zmeny v menštruačnom cykle
  • nadmerná únava
  • nepozornosť, problémy so sústredenosťou, podráždenosť

A ako reaguje mozog na stres?
Pri krátkodobom strese sú to:

  • nižšia úroveň logického uvažovania, znižuje sa rozsah pozornosti
  • znížená schopnosť odklonenia pozornosti k iným podnetom
  • tendencia k schematickým reakciám

Pri dlhodobom strese sú to:

  • poruchy pozornosti, pamäti
  • pocit únavy
  • dlhší reakčný čas

Medzi ďalšie psychické reakcie na stres patrí:

  • úzkosťnapätie, obavy z „niečoho“ bližšie neurčeného ohrozenia
  • strach - z konkrétnych udalostí, dôsledkov a pod.
  • hnev a agresia - človek má tendenciu sa proti stresovým vplyvom brániť, preto sa v stresových situáciách správa agresívnejšie než obyčajne.
  • depresia - dlho trvajúci smútok ako reakcia na pocit neriešiteľnosti záťažovej situácie. Prejavuje sa apatiou, rezignáciou, uzavretím sa do seba, pocitom bezmocnosti nájsť prijateľné riešenie.

Ako predchádzať stresu?

  • myslite pozitívne, smejte sa
  • relaxujte - meditácia, dychové cvičenia, relaxácia, poobedňajší spánok
  • utečte - prestaňte myslieť na stresory (čítanie, TV, hudba, koníčky)
  • cvičte - cvičenia s veľkými nárokmi na spotrebu kyslíka (aeróbne minimálne 12-30 min, 2 krát týždenne)
  • jedzte s mierou a uprednostňujte zdravú stravu
  • správne dýchajte
  • doprajte si dostatok spánku
  • nájdite si čas pre seba a na priateľov
  • nebojte sa využiť odbornú pomoc

Kontrola nad stresom
Záťažové a stresové situácie sa dajú zvládnuť racionálnou kontrolou! Udalosť, ktorá je napr. v rozpore s našimi očakávaniami, plánmi, vyvolá tzv. automatické myšlienky. Tieto myšlienky môžu byť rôzne, napríklad pochybnosti o vlastnej kompetencii zvládnuť danú situáciu, obavy z možných dôsledkov situácie, obavy typu “čo si o mne druhí pomyslia” a pod. Dôležité je uvedomiť si, že stres nám nespôsobuje situácia samotná, ale práve tieto automatické myšlienky, ktoré sú spravidla negatívne. Ak dokážeme kontrolovať automatické myšlienky, dokážeme tým kontrolovať to, či nás nejaká situácia bude stresovať alebo nie.

Vezmime si takýto príklad: V práci dostanete od šéfa novú úlohu s ktorou nemáte žiadne skúsenosti. Okamžite sa začnú vynárať automatické myšlienky: Ja to nedokážem urobiť. Ak to neurobím dobre, vyhodia ma z práce. Ak ma hneď nevyhodia, kolegovia sa mi budú smiať. Nemôžem zlyhať, čo si o mne šéf pomyslí? Určite si vieme predstaviť, že takáto séria myšlienok by vyvolala silný pocit stresu.

Pokúste sa preto kontrolovať tieto automatické myšlienky, skúste si napríklad položiť takéto otázky:

  • čoho konkrétne sa bojím, že by sa mohlo stať?
  • aké mám spomienky alebo predstavy o podobnej udalosti?
  • čo konkrétne si mne druhí pomyslia?
  • čo najhoršie sa mi môže stať?
  • aká je reálna pravdepodobnosť, že situácia dopadne”najhoršie” ?
  • aká je reálna možnosť úspešného zvládnutia situácie?
  • ktoré aspekty situácie dokážem najlepšie ovplyvniť/kontrolovať
  • musím vždy všetko urobiť “perfektne”?
  • naozaj mi na tom tak veľmi záleží aby si nikto o mne nemyslel nič zlé?
  • aké sú moje priority?
  • ako budem na túto situáciu spomínať o 5 rokov?

Ak si odpoviete na tieto otázky, zistíte, že situácia nie je až taká vážna a jej dôsledky nie sú tak hrozné ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je dôležité uvedomiť si aj to, že môžem občas robiť chyby a nijako to neznižuje moju ľudskú hodnotu. Nič zlé sa nestane ak ma niekto na svete nebude mať rád, prípadne si o mne občas pomyslí niečo zlé. Nie je to dostatočný dôvod k tomu, aby som si ničil svoje vlastné zdravie ak sa nad tým budem trápiť. Podobným spôsobom je potrebné prehodnotiť všetky negatívne automatické myšlienky, ktoré Vás napadnú. Uvidíte, že sa zlepší Váš pocit kontroly nad situáciou a miera stresu bude oveľa nižšia.

Na záver jedna dôležitá rada: Ak budete mať zdravú dôveru sám v seba, váš mozog sa dokáže lepšie vysporiadať so stresovou situáciou.
 

 

(NH)

Článok je spracovaný z prednášky PhDr. Mariána Špajdela, Naučte sa rozmýšľať pod stresom. Prednáška odznela 9. júla 2014 na Wobinári v centre Worl of Brain. 

Potrápte si hemisféry, zrýchli vám to mozog

Už ste asi počuli, že ľudský mozog sa delí na dve polovice, ľavú a pravú hemisféru. Pravá hemisféra zodpovedá za neverbálnu komunikáciu, pohyb v priestore, emócie, dojmy, intuíciu, analýzu priestoru. Spracúva informácie v celku. Platí pravidlo, že pravá hemisféra kontroluje ľavú časť tela a naopak. Ľavá hemisféra je dominantnejšia ako pravá. Má na starosti reč, číselné operácie, komplexné pohyby, používa sekvenčnú analýzu. Zameriava sa na detaily, logické myslenie.

Menej známe však je, že výkon mozgu nezávisí len od počtu neurónov, ale ešte viac od ich vzájmného prepájania - synapsií. A že neuróny sa neprepájajú iba v rámci jednej hemisféry ale aj medzi ľavou a pravou navzájom.

S jednou by ste daľeko nezašli

Predstavte si situáciu kedy človek používa len ľavú hemisféru. Ak by sa chcel dostať na nejaké miesto podľa mapy, rozdelil by si cestu na jednotlivé sekvencie. Vedel by, že musí ísť doprava, rovno, potom doľava... Ak by sa náhodou stratil, musel by sa opäť vrátiť k poslednému bodu ktorý si pamätal. A znova aplikovať jednotlivé sekvencie.

Človek s pravou hemisférou by sa naopak riadil na základe celkového dojmu, intuície, pamätal si zhruba jednotlivé body. Ak by sa stratil, nepotrebuje sa vrátiť na nejaké známe miesto.

Všimnime si tiež vnímanie informácií pri telefonovaní. Ak si dáme mobil k ľavému uchu, všetky informácie idú do pravej hemisféry a tým pádom citlivo vnímame emócie, intonáciu hlasu. Po priložení mobilu k pravému uchu idú informácie do ľavej hemisféry a dobre chápeme obsahu výpovede, čo človek na druhej strane hovorí.

To, aké sú dôležité obe časti mozgu, vidíme na Syndróme zanedbávania ľavej polovice zorného poľa. Pri poškodení pravej hemisféry sa môže stať, že človek uvidí svet okolo seba podobne ako je na tomto obrázku. Fyi, kreslil ho skutočný pacient.

Naučte sa spracovávať informácie opačne 

Schopnosť cieleného zapojenia ľavej alebo pravej hemisféry podľa požiadaviek prostredia zvyšuje flexibilitu človeka. Spôsob, akým používame naše hemisféry, podstatne ovplyvňuje našu osobnosť a správanie. Každý máme tendenciu spracovávať informácie určitým spôsobom, teda aj určitou hemisférou. Všímajte si, ktorá časť mozgu je u vás dominantná a snažte sa používať čo najviac tú druhú.

Existuje 5 spôsobov spracovávania informácií, ktoré sú rozdielne pre každú hemisféru. Zamerajte sa na váš menej dominantný štýl a naučte sa ho vylepšiť.
 

1. Lineárne vs holistické

  • Ľavá časť mozgu spracováva informáciu lineárnym spôsobom
  • Postupuje od časti k celku
  • Vezme časti, zoradí ich, utriedi ich logicky, potom vytvorí závery.
  • Pravá časť postupuje od celku k častiam – holisticky, celostne.
  • Vidí najskôr veľký obraz, nie detaily.

 

2. Sekvenčné vs. náhodné

  • Ľavá časť mozgu postupuje sekvenčne
  • Tvorí zoznamy a postupnosti úloh
  • Plánuje a sleduje plnenie
  • Pravá časť postupuje náhodne = bez priorít
  • Má rozpracovaných naraz viacero úloh

 

3. Symbolické vs. konkrétne

  • Ľavá časť mozgu spracováva symboly a abstraktné pojmy
  • Pravá časť chce konkrétne veci (vidieť, počuť, cítiť, dotýkať sa reálnych objektov)
  • Pravohemisférni ľudia chcú vidieť kontext, chcú vidieť, ako vec funguje

 

4. Logické vs. intuitívne

  • Ľavá časť mozgu získava informácie jednu po druhej
  • Vyvodzuje z nich logické závery
  • Pravá časť používa intuíciu
  • Vníma kontext a celkový význam
  • Má napr. pocit, že niečo "spolu sedí".
  • Má pocit, ktoré odpovede sú správne (a zvyčajne je to naozaj tak)
  • Začne s odpoveďou a spätne ju zdôvodňuje

 

5. Verbálne vs. neverbálne

  • Ľavá časť mozgu sa vyjadruje slovne
  • Doslovne si pamätá texty, básne a pod.
  • Pamätá si, čo bolo povedané
  • Pravá časť chápe celkový zmysel
  • často nevie nájsť správne slová
  • Pamätá si vizuálne obrazy, emócie a pod.
creative-brain2.png



Vyskúšajte jednoduché cvičenia a potrápte hemisféru

Zahrajte sa na ľaváka. Skúste občas vykonávať bežné denné činnosti ľavou rukou. Možno zostanete prekvapení, že to vôbec nie je také jednoduché. Alebo keď budete najbližšie telefonovať. Držte telefón pri ľavom uchu a po skončení hovoru ho stručne popíšte. Neskôr, počas druhého hovoru, držte telefón pri pravom uchu a opäť ho stručne popíšte. Je medzi popismi rozdiel? Vnímate telefónne hovory odlišne?

Naša rada na záver

Snažte sa zapájať do činnosti obidve hemisféry. Všímajte si, ktoré funkcie používate menej a práve na tieto funkcie sa cielene zameriavajte. Aplikácia týchto málo používaných funkcií vám pomôže aktivovať menej dominantnú hemisféru. Využívajte ju intenzívnejšie a mozog sa vám odvďačí vytváraním nových a nových synapsií. A možno budete myslieť rýchlejšie :)

(LK)

Článok je spracovaný z prednášky PhDr. Mariána Špajdela, Ľavá a pravá hemisféra. Prednáška odznela 20. mája 2014 na Dni otvorených dverí Worl of Brain. 

Súboj pohlaví. Koho mozog vyhráva?

Vedci poznajú veľa spôsobov ako a čo skúmať v ľudskom mozgu. Správanie, funkčné systémy, mozgové oblasti, neuróny, bunkové orgány, molekuly, gény... Okrem iného porovnávali aj rozdiely medzi ženami a mužmi.

V počte neurónov vyhrali muži. Ale toto víťazstvo veľmi nezaváži. Ženské neuróny vedia medzi sebou lepšie komunikovať a sú bohato poprepájane. Preto mozog u žien, aj keď má menší počet neurónov, funguje oveľa efektívnejšie ako u mužov.

Počet kôrových neurónov:  

Ženy: 19,3 miliárd
Muži: 22,8 miliárd

 

Neuróny umierajú po miliónoch

A teraz sa držte. Denne strácame až 85 000 neurónov. Hoci sa nové neuróny priebežne vytvárajú, mozog túto stratu nedokáže dobehnúť. Ešte rýchlejšie sa neuróny strácajú pri konzumácii alkoholu. A neverte teórii alkoholikov, že konzumáciou alkoholu zabíjajú len tie najpomalšie neuróny, je to nezmysel :)

Priemerná strata kôrových neurónov:
1 neurón za sekundu
85 000 neurónov za deň
31 miliónov neurónov za rok

 

Nezúfajte. Dôležitejšie ako počet neurónov sú prepojenie medzi nimi - tzv. synapsie. Ak sa človek stále učí nové veci, tak sa počet synapsií zvyšuje. A to aj napriek faktu, že počet neurónov klesá. Čím je synapsií viac, tým mozog pracuje efektívnejšie.

Tri hlavné fázy, kedy sa tvorí biologicky najviac synapsií:

1. Okolo 2. roka života, keď sa dieťa učí chodiť a rozprávať
2. Okolo 6. roka, keď sa učí čítať, počítať a písať
3. Okolo 12. rokov, keď prechádza abstraktným myslením

 

Pohlavných rozdielov je viac

Pri skúmaní rozdielov medzi mozgom žien a mužov zistili vedci aj ďalšie zaujímavosti. Vezmime si napríklad reč. U mužov má reč na starosti iba ľavá hemisféra. Ženy zapájajú pri hovorení alebo počúvaní reči ľavú aj pravú hemisféru. A čo to znamená v praxi? Ak dôjde k poškodeniu rečových oblastí ľavej hemisféry u muža, bude to mať oveľa vážnejšie následky (napr. nebude vedieť rozprávať alebo prestane rozumieť hovorenej reči). U žien nebude mať poškodenie rečových oblastí ľavej hemisféry také výrazné následky, pretože pravá hemisféra bude vedieť lepšie zastúpiť poškodenú ľavú hemisféru.

Mozog muža aj ženy ovplyvňuje hormón testosterón. Má tlmivý účinok na funkcie ľavej hemisféry (ženy majú nižšie hladiny testosterónu ako muži ale jeho vplyv je taký istý). Ak je testosterónu veľa, ľavá hemisféra funguje oslabene, horšie, “ťažkopádne” a máme problém sa napr. verbálne vyjadrovať. Keďže najvyššia hladina testosterónu je ráno, bude nám robiť verbálne vyjadrovanie najväčšie ťažkosti ráno. Keď postupne hladina testosterónu klesá, verbálny výkon sa zlepšuje a poobede dosahuje svoje maximum.

Rada preto znie: Keďže je testosterónu najviac ráno a postupne jeho hladina klesá, lepšie spravíte ak pôjdete na pracovný pohovor v neskorších hodinách, popoludní.

U žien ovplyvňuje fungovanie hemisfér aj hormón estrogén. Má tlmivý účinok na pravú hemisféru. A tvorba estrogénu sa zvyšuje od menštruácie smerom k ovulačnej fáze. V období menštruácie dosahujú ženy najlepší výkon v úlohách zameraných na priestorovú orientáciu a priestorovú predstavivosť - ich výkon je vtedy porovnateľný s výkonom mužov. Od menštruácie potom postupne klesá výkon v úlohách, na ktorých sa podieľa pravá hemisféra.


(LK)

Článok je spracovaný z prednášky PhDr. Mariána Špajdela, Ľavá a pravá hemisféra. Prednáška odznela 20. mája 2014 na Dni otvorených dverí Worl of Brain. V ďalšom článku prezradíme rozdiely medzi hemisférami mozgu, ako ich trénovať a zvýšiť tak ich výkonnosť.

 

 

Stopnite nesprávne stereotypy mozgu. Tréningom.

Riadenie motoriky a svalovej sústavy

Pre pohyb je dôležitý proces riadenia, ktorý pomenoval vedec Norbert Wiener slovom kybernetika (kybernétés - kormidelník riadiaci loď). Základným prepokladom riadenia je existencia objektu, ktorý riadi a objektu, ktorý je riadený.

V procese riadenia motoriky má hlavné slovo centrálny nervový systém (CNS). Jednotlivé príkazy sú prenášané periférnymi nervami a výkonnými orgánmi sú svaly. Senzitívny a senzorický systém vykonáva akúsi kontrolnú funkciu a informujú spätne CNS o polohe a pohybe tela. Proces riadenia je založený na obojsmernom prenose informácií medzi mozgom a svalmi. Počas prenosu dochádza ku skresleniu informácií a preto funguje aj priebežná kontrola. 

Svalový systém je na križovatke vplyvov ústredného a obvodového nervového systému s periférnymi morfologickými štruktúrami pohybového systému. Do svalovej funkcie sa premietajú vplyvy vonkajšieho prostredia (exogénne) a vplyvy vlastného organizmu (endogénne). Všetky kladné a záporné vplyvy nútia svalový systém k adaptácii, ktorá je príčinou svalových nerovnováh (dysbalancií).
 

Aký to má vplyv na športový výkon?

Tréningami na neuroprístrojoch meriame a zaznamenávame vaše koordinačné schopnosti a psychické funkcie, ktoré sú riadené CNS. V športe, ale aj v každodennom živote, vykonávame naučené pohybové vzorce na dosiahnutie výkonu a pohybu. Ak je jedna z riadiacich zložiek a psychických funkcií nedostatočne natrénovaná, má to vplyv na každú oblasť vášho života. Ak napr. nemáte dobre vytrénovanú koncetráciu, stane sa to, že vaša pozornosť zachytí iba zlomok pokynov od trénera. A to môže negatívne ovplyvniť váš výkon. 

Prečo trénovať pozornosť?

Pozornosť je ďalšou psychickou funkciou mozgu. 100% všetkého čo robíte, čo sa učíte a aký výkon potom vynaložíte, súvisí s pozornosťou a jej vlastnosťami. Vezmime si riadenie auta. Každý deň jazdíte tou istou trasou a máte pocit, že nemusíte dávať pozor na jamy, príkazy a zákazy. Všetko máte v pamäti. Váš mozog sa venuje mobilu. Rieši problémy, ktoré Vás čakajú v práci. Rozpráva sa so spolucestujúcimi atď. Riadenie automobilu prevzal autopilot.

Ale čo sa stane pri nečakanej zmene situácie? Na autopilotovi si ľahko nevšimnete značku, prudko brzdiace auto pred vami, či chodca na prechode. Návrat k procesu riešenia situácií chvíľu trvá a možné dôsledky si vieme predstaviť.

Vo World of Brain učíme a trénujeme pozornosť na moderných neurotechnológiach. Tréning s Batakom vám ukáže aké je náročné prepnúť z jedného prebiehajúceho procesu do druhého. Aby sme predchádzali stereotypom a zautomatizovaným programom, vytvárame variabilné tréningy pre mozog a tým trénujeme jeho obratnosť. Dokážeme merať, zaznamenávať
a zlepšovať vaše koordinačné schopnosti a pohybové vzorce

3 tipy ako najlepšie zvládnuť multitasking

 Náš mozog je denne vystavený tisícom rôznych podnetov. Aké sú najlepšie stratégie na vyhnutie sa neefektívneho ?  

Náš mozog je denne vystavený tisícom rôznych podnetov. Aké sú najlepšie stratégie na vyhnutie sa neefektívneho ?  

Termínom multitasking (z anglického *multi*= mnoho, *task*= úloha) sa pôvodne označovala schopnosť počítača vykonávať (aspoň zdanlivo) niekoľko úloh súčasne. V súčasnej dobe sa však tento termín využíva aj v kontexte pracovného prostredia, v ktorom ľudia často čelia situáciám, kedy sú nútený pracovať na viacerých úlohách súčasne. Čo sa teda vlastne deje s mozgom počas multitaskingu? 

Vykonávanie viac ako jednej úlohy rozdeľuje mozog
Pravá a ľavá strana prefrontálneho cortexu pracuje spolu, pokiaľ je človek zameraný na jednu úlohu (single tasking), ak sa človek snaží plniť dve úlohy naraz (multitasking) pracujú od seba nezávisle a aktivita v mozgu sa rozdeľuje (na dve polovice prefrontálneho cortexu).
Ak sa pokúšame robiť niečo, kým ešte pracujeme na predchádzajúcej úlohe, náš mozog sa „zastaví“. Možno to vysvetliť tak, že prefrontálna kôra nemôže okamžite odpútať našu pozornosť od jednej úlohy a zamerať ju na ďalšiu, čo má za následok krátku prestávku v spracúvaní.

Ľudský mozog má popri výhodách aj dva nedostatky: nevie sa sústrediť na dve činnosti naraz a ťažko sa prepína medzi úlohami. Všetky informácie si totiž ukladá do hneď prístupnej pamäte, avšak čím viac informácií v nej je, tým viac sa treba sústrediť na to, aby sa k nim človek v prípade potreby „rýchlo dostal“. Mozog potrebuje najmenej 300 milisekúnd, aby sa prepol z jednej úlohy na druhú. Pre túto prestávku v spracúvaní predstavuje kombinácia úloh, ako je telefonovanie a šoférovanie potenciálne smrteľné nebezpečenstvo.

Mozog nie je schopný vykonávať dve podobné činnosti naraz
Mozog nie je schopný vykonávať dve podobné činnosti naraz, pretože obe úlohy súťažia o tie isté neuróny. Ak napríklad počúvame reč a zároveň čítame text, aktivované oblasti mozgu sa prekrývajú, preto nám to robí veľké problémy. Na druhej strane počúvať reč a hľadieť na krajinu je ľahké.  
 

 

Ako najlepšie zvládať multitasking

1. Prepínanie medzi úlohami je ľahšie ako pracovať naraz na dvoch úlohách zároveň (zdroj: Koechlin).

Situáciám, kedy máme za úlohu plniť viacero pracovných úloh sa nevyhne asi nikto z nás. Činnosti, akými je napríklad odpisovanie na pracovné e-maily práca s textom v podobe písania projektu, návrhu zmluvy a podobne, si vyžadujú aktivitu rovnakých oblastí mozgu, keďže sú si podobné, a navyše vyžadujú Vašu pozornosť. Nevystavujte Váš mozog situáciám, kedy rozdeľujete aktivitu jeho prefrontálneho cortexu. Namiesto toho, že sa budete snažiť pracovať na úlohách paralelne, vyhraďte si čas na plnenie úloh postupne, prípadne medzi nimi prepínajte (striedajte ich). Keď už sa pustíte do nejakej činnosti (napríklad písania), je ideálne, ak sa nenecháte prerušiť napríklad telefonovaním – kedy by sa mohlo stať že budete telefonovať a písať zároveň, ale telefonát budete vnímať ako druhú úlohu, na ktorú máte vyhradený iný čas.

2. Zvoľte si priority 

V situáciách, kedy viete, že Vás čaká viacero povinností (vybavovanie telefonátov, príprava na poradu, práca na úprave zmluvy,..), si pred tým, ako sa nimi začnete podrobnejšie zaoberať, zvoľte, ktoré sú pre Vás najdôležitejšie. Spíšte si na papier (flipchart)nVaše povinnosti, a takto ich porovnávajte. Ušetríte si tak mozgovú energiu, keďže ich nebudete musieť nasilu držať v mysli.
Priority si zvoľte nazačiatku, kým nie ste vyčerpaný z práce. Voľba priorít je totiž energeticky náročná, no keď je človek odpočinutý, má čerstvú myseľ, nemusí mu zabrať toľko času, ako keby ju robil vyčerpaný.

3. Využívajte poznámky, vizualizácie, schémy, obrázky 

Nezaťažujte si mozog tým, že si budete všetko držať v pamäti. Aj taká maličkosť, akou je zapísanie si myšlienky či nápadu, Vám šetrí energiu, potrebnú pre dobrý pracovný výkon. Napríklad keď Vám cestou do práce napadne, čo vylepšiť vo svojom projekte, zapíšte si poznámku, hoci aj do mobilu. Nezaťažujte si mozog tým, že budete svoj nápad nasilu držať v hlave. Môže sa Vám stať, že naň zabudnete, prípadne si unavíte svoj mozog.

Čo nie je multitasking

To, či sme schopní plniť tri úlohy zároveň (počúvať hudbu počas čítania emailov, a pritom jesťzávisí od toho, do akej miery je pri týchto typoch aktivít zapájaná prefronálna mozgová kôra. Napríklad : ´´natural activities´´, akými sú jedenie, chôdza, apod. vyžadujú menšiu aktivitu prefrontálneho cortexu, v porovnaní s aktivitami akými sú čítanie alebo šoférovanie.

Preto napríklad počúvanie hudby počas práce nepovažujeme za multitasking. Pri počúvaní hudby sa zapája iná časť mozgu, ako pri práci s textom na počítači. 

Aké sú vaše stratégie na prekonanie našich hardwarových limitov mozgu? Napíšte nám do komentárov